Predstavme si tú radosť žiačikov, či zahraničných študentov nášho malebného jazyka. Pri všetkej úcte k Štúrovi
Naša gramatika nie je písmo sväté aj keď v nej niečo posvätné vnímam. Pri všetkej úcte k Cyrilovi a Metodovi kde máme ich hlaholiku a cyriliku? Ostali v prepadlisku dejín. Ostali tam práve preto, aby sme sa mohli posunúť ďalej.
Aj teraz je čas na diskusiu či doleuvedené myšlienky majú aspoň trochu racionality. Či sú hodné zamyslenia.
Teraz vážnejšie. Uvádzam úryvok z článku pedagóga s 20roč.praxou Mgr. Petra Lászika zo Šale: Uvediem niekoľko príkladov neefektívneho vynakladania prostriedkov v školstve. Napríklad písaný prejav slúži na prevedenie reči na písaný text. Kde v reči počujeme „y“ alebo „i“? Nikde. Stále počujeme len „i“. Načo sú nám dva znaky na označenie jedného zvuku, ktoré celú gramatiku totálne komplikujú? Je to vymyslené pravidlo, ktoré, kým naučíme deti, trvá niekoľko rokov. Zaberie stovky strán v knihách, premrhá stovky hodín ročne, energiu učiteľov, žiakov a rodičov. Len na prvom stupni je hlavnou náplňou po tri roky 5 hodín týždenne, cca. 40 týždňov v roku a do konca povinnej školskej dochádzky ani nehovorím. To sú v konečnom dôsledku miliardy vyhodené do vzduchu. Bernolák kedysi používal len jedno „i“ a bolo to pre ľudí jasné a zrozumiteľné. Aj každého z vás to asi napadlo v druhej alebo tretej triede, len potom vo vás túto skvelú myšlienku udusili. Ak by takto neefektívne nakladali s prostriedkami a časom firmy, určite by v konkurenčnom boji skrachovali. Za ten čas približne 600 hodín by sa deti dokázali naučiť 3000 slovíčok z cudzieho jazyka, ak by sa učili iba 5 slovíčok denne. Jedna kniha pre samoukov a kurzy, ktorá ma 500 strán, má slovnú zásobu asi 1200 slovíčok. Suma sumárum, dokázali by sa naučiť napríklad dva jazyky. A to stačí zrušiť len "y". Aj náš materinský jazyk by si už konečne zaslúžil jednoduchú a jasnú gramatiku, ktorej by každý rozumel a nemusel by jej štúdiom stráviť celú mladosť a nakoniec zistiť, že polovici vecí aj tak ešte nerozumie alebo ich zabudol. Prečo by štúdium nášho jazyka malo patriť k najťažším na svete? Prečo by to malo stáť najviac času a tým aj najviac peňazí? Ale asi si to môžeme dovoliť. Čo myslíte, ako by vám dlho trvalo naučiť sa písať texty len s jotou (mäkkým i)? Určite nie celé roky...., že? Myslíte, že deťom by to trvalo dlhšie?
